CHKO Vihorlat
- Výmera CHKO Vihorlat: 17 485 ha,
- Dátum vyhlásenia CHKO: 19.4.1999.
Vihorlat je i napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 m.n.m. Jeho geografická poloha osobitný geologický vývoj podmienili vznik prírodných zvláštnosti jazier, skalných útvarov, rašelinísk ako aj spoločný výskyt flóry západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej.
Výskyt karpatských subendemitov: prilbica moldavská, kosatec trávolistý pašachorovitý.
Z bylín je významný výskyt karpatského subendemitu: kostihoj srdcovitolistý
Výskyt významných druhov: tavoľník prostredný, plamienok alpínsky, ruža ovisnutá a ríbezľa alpínska.
Vo Vihorlatských vrchoch sa nachádzajú chránené rastliny ako: kostihoj srdcovitý, prilbica drsnoplodá, skopólia kránska, kýchavica biela, rozchodník ročný, krivec tulcový.
Z endemických druhov je to výskyt rosičky mäsožravej okrúhlolistej, starčeka potočného, telekie ozdobnej a vachty trojlistej.
Rozprestiera sa v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina. Nachádza sa v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovec, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce.
Vihorlat je typický lesné územie, ktoré si v priebehu celého holocénu, najmä od nástupu bučín určujúcich podnes jeho vzhľad zachovalo svoj prirodzený charakter.
Celkove možno konštatovať, že Vihorlat po stránke prírodných útvarov, ale hlavne pôvodnosti lesných porastov patrí k najzachovalejším územne uceleným pohoriam Slovenska.
Viac informácií nájdete na: www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Vihorlat.pdf